Kto som po 3x.

Autor: Patrik Slanina | 25.3.2017 o 22:31 | Karma článku: 5,64 | Prečítané:  795x

Som Patrik Slanina. Podľa priezviska najčistejšia slovenská krv. Podľa mena urodzený. Kto teda som ? Urodzený Slovák !  

            Za mojich dávnych mládežníckych čias platilo. že učiteľ na základnej škole z Vás zaručene dostane to najlepšie, čo Vaša geniálna myseľ ukrýva.  Pýtam sa teda: "Kde sa stala chyba soudruzi ?"

            Po chvíľke uvažovania nachádzam v tej mojej genialite možnú odpoveď. 

            Bolo to približne pred 15 rokmi keď som so závratným hnevom, sebe vlastným, buchol dverami na 3. poschodí základky v Zelenči. Mali sme napísať sloh na tému jeseň. Písanie ma bavilo, o tom žiadna diskusia. Síce so mnou šili hriechy puberty a viac som sa videl ako v ružových kopačkách hrdinsky naháňam loptu minimálne na štadióne Santiaga Bernábea no pero a papier som nikdy neodmietol.

            Do puberty som už išiel, na dedinské pomery, s veľkým rozprávačským talentom. Mal som za sebou pár "galavečerov" na pamiatku samotného Jána Hollého, druhé miesto v krajskej básnickej súťaži Trnavskej kalokagatie a vďaka slohom som zákonite nemal zo slovenčiny na vysvedčenie horšiu ako dvojku....

            "Čo sa to s ním stalo? " Má frajerku alebo čo?" znel tlmený hlas slovenčinárky spoza pribuchnutých dverí.

            Na chodbe som stál sám, školský deň sa pre bežných žiakov skončil už dávno,  len pár decák trávilo svoj voľný čas v spisovateľskom krúžku diskutujúc práve o mojom "faux pas"  jesenného opisu. Nemohol som tomu uveriť, vedel som síce, že som sa s napohľad ľahkou témou neskutočne trápil, až tak, že som siahol po mojom obľúbenom Rudovi Móricovi a nehanebne odkopíroval pár riadkov z jeho opisov Kysuckej prírody v kultovom diele " Z poľovníckej kapsy", no dokončil som to. Bol som spokojný. A zrazu toto?  Toto som za to dostal ? Skrížim moje myšlienky s myšlienkami jedného z najlepších pisárov svojej doby a namiesto ďalšieho uznania a chvíľke poľnej vidieckej slávy dostanem nepriame otázky o frajerkách položené do pléna mladých literárnych nádejí, ešte aj o mne bezo mňa ?

 ...... Dokonca ani tú frajerku som žiadnu nemal.

            "Takže persona non grata?" Povedal som si a na písanie som zanevrel.

Hlupák.

            Povie každý kto to práve číta. A veru máte pravdu. Bol som. Hlupák s horkou hlavou plnou adolescentných myšlienok. Po základnej škole nasratý na celú zemeguľu som kapituloval a na prianie mojich blízkych bezducho kráčal chodníčkami slovenského zdravotníctva.

Hlupák.

            Opäť pravda drahí čítajúci.  Po strednej zdravotníckej škole, kde som okolo tvorivého písania ani len nešiel som pokračoval bez rozmyslu ďalej. Vysoká škola a fyzioterapeut.

            Písanie ? Myslíš to onéé, keď si dám status na Fejsbúk o tom, koľko zbytočných vecí som dnes zažil, či?

            Vďaka Bohu a bývalému spolužiakovi som sa vymotal z klbka dedinských starostí, školských patálií a bezduchého života. Začal som si uvedomovať, že aj keď žijem na Slovensku, kde by ste mohli pozitívne veci spočítať na prstoch jednej ruky, je predsa len niečo krásne a nedotknuté.

            Príroda mi učarovala na toľko, že som kapitálne zmenil svoj život. Skončili sa časy povinných zrazov hodinu pred dedinským futbalovým zápasom, dvojfázové tréningy na starom ihrisku s hrdzavými bránkami a odmeny v podobe studených párkov a teplej kofoly.   Začalo obdobie spoznávania našej krajiny. Zistil som, že to smiešne farebné na lesných stromoch sú značky. A že značky aj majú funkciu, ukazujú smer a vedú ľudí za hranice plytkého sveta rovno do lona nepoškvrnenej pohody. Novo objavený koníček teda bol, no stále nie a nie zraziť sa s písaním.

            Až raz, jedného zimného večera v Belianskych Tatrách stretol som tú svoju dávno avizovanú frajerku. Dve zdravo pobláznené hlavy sa rovno tam dohodli, že v máji roku 2016 prejdú našu krajinu pešo.

            A vtedy sa to stalo... turistika sa zrazila s písaním. 3x hurá hlava dubová, potreboval si na to skoro 15 rokov!

            Momentálne sedím ako 27 ročný chlap na starej drevenej stoličke v podnájme bytu pamätajúceho si najlepšie Husákové časy a píšem tieto riadky. Píšem ich preto, aby som Vám predstavil nasledujúce články.  

            V máji minulého roku som spoločne s priateľkou prešiel najdlhšiu turistickú magistrálu v našej krajine. Cesta SNP (Slovenské národné povstanie) je dlhá skoro 800 km. S Dominikou sme po nej kráčali dokopy mesiac a naše putovanie som sa rozhodol spísať do cestopisu ktorý je zložený z krátkych kapitol, každá jedna sa začína kurzívou (Text ktorý sme písali priam na ceste pre našich známych, ktorí si to mohli následne prečítať na internete. Tento text je zámerne neupravovaný, neprešiel diakritikou práve preto, aby bola zanechaná autenticita diela) Každý takýto "report" je rozvinutý a do celého textu sú zakomponované aj historické fakty o Slovenskom národnom povstaní či  zaujímavosti zo sveta fauny a flóry slovenskej prírody a samozrejme naše súkromné strasti a radosti počas cesty. Kniha je písaná z pohľadu dvoch postáv. (Kapitoly sú nepravidelne písané raz v mužskom rode, keď som opisoval moje zážitky, strasti a radosti, a inokedy zase v ženskom, keď som sa snažil dostať do textu priamy pohľad mojej priateľky Dominiky.

Príjemné čítanie želám ! :-) 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojných príjmov a života nás ničí, z nej pramenia spoločenské nedorozumenia.

EKONOMIKA

Futej predáva strojárne v Detve, keď SNS chystá výrobu transportérov

Oslovili záujemcov z Česka a Slovenska.

DOMOV

Pavol Rusko s náramkom ďaleko nezájde

Je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.


Už ste čítali?